utorok 19. novembra 2013

Toto je môj život

Ahojte :)
Dnes som pôvodne chcela trošku zaexperimentovať a pripraviť ďalšie extravagantné líčenie, ale mám doma zvieracieho maróda :/ zaberá mi dosť času. Jednak som s ním behala po veterinároch, a musím sa o neho starať, a druhá vec že že teraz na takéto blbostičky ani nemám moc náladu :( 

Zvieratá sú mojou súčasťou, milujem ich. Aj preto som sa teda rozhodla napísať dnešný článok. Už dlhšie sa venujem pomoci zvieratám v núdzi, teda snažím sa tomu čo najviac venovať a pomáhať ak sa dá a má na to prostriedky. Najčastejšie sú to pre mňa osobne mačky, sem tam nejaký hafan, ale aj teraristické zvieratká sa už ku mne neraz dostali. Vždy sa ku mne dostane nejaká mačka v núdzi, zranená mačička alebo primalé mačiatka na ulici, ktoré sa o seba ešte nevedia postarať a nemajú šancu na prežitie. Naposledy sme tak našli našu Baby. Dovoľte aby som vám ju predstavila.
Baby sme našli ako malé, ani nie dvojmesačné mačiatko. Pobehovala na parkovisku plnom áut, bola trochu vystrašená a zmetená. Celá špinavá s obhorenými fúzikmi (asi sa chodila zohrievať do motorov áut, bolo už poriadne chladno). Nedalo mi to, a malej sme sa ujali. Ešte v ten deň som zistila, že nie je zdravotne v poriadku. Neustále sa pocikávala a v moči bola evidentne krv. Bolo to malé úplne odovzdané ale na smrť vydesené mačiatko. Nevládala jesť, bola celá špinavá, smrdela. Celý čas len nehybne preležala.

Potvrdil sa veľmi silný zápal močových ciest, bola nasadená liečba. Pomaly sa začala zotavovať, a hlavne veriť ľuďom. Takto dôverčivo sa na mňa dokázala pozerať niekoľko hodín. Bez prestávky. Dostala meno Baby, pretože mi pripomínala malinké bezbranné dieťatko, a ja som sa stala jej mamou.

Stav sa síce veľmi zlepšil, malá začala mať chuť do jedla (až priveľkú) a pekne pribrala. Pridružila sa však sekundárna infekcia, a tak nám neostávalo nič iné ako pokračovať v liečbe.

No a následne, po zlepšení stavu, bola malinká ponúknutá na adopciu. Pekne nabrala na váhe, opeknela. Začala sa cítiť dobre, sebavedomo.

No tak nejako nám prirástla k srdcu. Keď už sme mali pre Baby záujemcu, nejako sme sa nedokázali vysporiadať s predstavou, že by od nás odišla. Prvotne som dúfala že sa adoptuje čo najskôr. Doma mám už plno iných mačiek, a túto sme si vzali dočasne k priateľovi. On je však silný alergik. No práve vďaka tejto malej potvorke sa mu jeho zdravotný stav zlepšil, nie je už vôbec taký náchylný na alergény a pomáha mu prekonať jeho dlhoročnú alergiu. Tak sme sa nakoniec rozhodli malú si ponechať u nás :) Pripájam aj domáce videjko s malou mrškou. Už je z nej slečna :)

PS celý album nájdete TU

Žiadne komentáre :